RSSky.sk

Dňa 27. januára sa v Bratislave uskutočnil protest Gorila, ktorým chceli organizátori povzbudiť občanov tejto krajiny, u pamätníkov známej aj ako Slovensko, aby vyvíjali tlak na politikov a vyšetrovateľov za účelom dôsledného vyšetrenia kauzy, ktorá v posledných týždňoch hýbe Slovenskom, síce nie silno, ale predsa…

V poslednej dobe médiá zaplavujú informácie o dokumente ACTA, ktorý má výrazne obmedziť práva ľudí v digitálnom svete. Rovnako usilovne informujú o ľuďoch známych ako ANONYMOUS, ktorí preťažujú stránky rôznych spoločností a vládnych inštitúcií z celého sveta.

V Spojených štátoch, konkrétne vo Floride, sa udiala ďalšia netypická vražda. Jej motívom tentokrát neboli peniaze, ale hlad. Tridsaťpäťročný Tyree Lincoln Smith svoju obeť, Angela Gonzalesa (43), rozsekal sekerou a následne si z nej odkrojil na cestu.

Európska únia sa pravdepodobne čoskoro opäť rozšíri, tentokrát o Chorvátsko. Na prvý pohľad žiadna zvláštna informácia, zaujímavosť je však v tom, ako sa k včleneniu Chorvátska do EÚ postavil chorvátsky národ v referende a ako bolo referendum vyhodnotené.

Mediálnym priestorom posledné týždne otriasa škandál v podobe uniknutého spisu SIS. Dokument získal názov Gorila, keďže vypovedá o „ozrutných veciach“ – spojenectva najvyššej politiky Slovenska s „veľkokapitálom“. Stranícka príslušnosť aj stranícka orientácia sú bezpredmetné – ide len a len o peniaze?

Naši starí a prastarí rodičia si školu pamätajú najmä ako inštitúciu s výraznou formatívnou silou svojej organizácie, ktorá integrovala žiakov rôznych sociálnych, národnostných či etnických pôvodov do spoločnosti rovnako – ako ukáznených, disciplinovaných a lojálnych hierarchiám autorít, ktoré sa rovnali hodnotám, na osi Boh – štát – rodina. Prudké ekonomické a politické zmeny na prelome 19. a 20. storočia, ktoré sa podpísali jednak na prehĺbení triednych rozdielov medzi ľuďmi, a tiež na novom štátnom usporiadaní Európy podľa zastúpení národných živlov, si vyžadovali výrazné disciplinačné atribúty školovania vtedajšku. Škola bola k dispozícii potrebám meniacej sa spoločnosti.

Útočník Manchester City afrického pôvodu, Balotelli, surovo kopol do hlavy belocha Scotta Parkera z Tottenhamu počas zápasu Anglického ligového pohára.

Video zachytáva ako sa Balotelli snažil o dlhý nákop dopredu, loptu však zblokoval Parker, ktorý sa potom zamotal a spadol na zem priamo pod nohy afrického útočníka. Naštvaný a výbušný Afričan po zmarenej strele následne zo zadu skočil Parkerovi na hlavu, pričom mu prišliapol ucho. Akoby toho už nebolo dosť, africký útočník ešte stihol z otočky pomstychtivo kopnúť Parkera do temena.

Na orwellovské spojenia ako oslobodenie mesta, oslobodenie obce spájané s udalosťami z prelomu rokov 1944 a 1945, kedy frontová línia druhej svetovej vojny prechádzala cez Slovenskú republiku prinášajúc so sebou ukážky komunistického raja, som si už zvykol. Možno ani nie tak zvykol, ako som schopný ich prijať s vedomím, že ako káže zdravý rozum, tak aj tento zlozvyk ťahajúci sa z dôb červených historikov a politikov a celkovo z doby spred vyše 60 rokov sa časom prirodzene vytratí. Veď ako by mohlo pretrvať v spoločnosti označenie vojenského obsadenia územia zvrchovanej republiky cudzou agresívnou armádou ako – oslobodenie? Ale ja ako tvor naivný sa stále presviedčam o opaku.

Dlhodobé vojnové štvanie sionistov z Izraela a Spojených štátov amerických sa naďalej stupňuje. Spojené štáty však s vojnou váhajú, zrejme kvôli nastávajúcim prezidentským voľbám, pri ktorých by mohla nová vojna voľby výrazne ovplyvniť. Izraelskí sionisti sú z tohto postoja znechutení.

Ivan A. Petranský, PhD., predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, zvolený v Národnej rade Slovenskej republiky 1. 2. 2007 vypovedal pracovnú zmluvu deviatim pracovníkom ÚPN, z toho dvom odborárom Nezávislých kresťanských odborov Slovenska. Od 1. februára 2012 im bude plynúť trojmesačná výpovedná doba. Oficiálnym dôvodom je podľa šéfa ústavu nedostatok finančných prostriedkov v rozpočte na tento rok, keďže dostali o 60 tisíc eur menej ako vlani a až o 200 tisíc eur menej než požadovali pre tento rok. Petranský prepusteným odkázal, že pokiaľ ÚPN dostane na svoju činnosť viac peňazí, ich výpovede stiahne.

V máji roku 2012 „oslávime“ (skôr oplačeme) 8. výročie (skôr výsmutie) vstupu Slovenska do „Európskej múmie“. V skratke sa teda pozrime na to, čo nám priniesol prvý mesiac roku, v ktorom toto strašné výročie zažijeme.

Neskutočné! Grécka vláda temer priznala štatút zdravotne postihnutých pre pedofilov, čím by spôsobila, že sexuálni devianti by po novom moli získať od štátu viac výhod, než napríklad ľudia s transplantovanými orgánmi!

Včera Slovensko obletela správa, že dvaja Cigáni, jeden 22 a druhý 42-ročný, znásilnili svoju opitú, 47-ročnú súkmeňovkyňu v Humennom. Potom, ako si cigánski asociáli užili análne zneuctenie staršej ženy, opitú Cigánku Danielu „odložili” na špinavý matrac v cigánskej nelegálnej osade v mestskej časti Podskalka, kde žena v mrazoch skonala podchladením.

Prítomní: Vodca a ríšsky kancelár, ríšsky minister vojny generál poľný maršál v. Blomberg, vrchný veliteľ brannej moci gen. slob. pán von Fritsch, vrchný veliteľ námorníctva gen. admirál dr. h. c. Raede, vrchný veliteľ letectva gen. plk. Goering, ríšsky minister zahraničných vecí slob. pán von Neurath, plukovník Hossbach.

Ústrednou témou knihy Můj děda nebyl nácek je hľadanie odpovede na otázku, akým spôsobom sa v nemeckých rodinách hovorí o dobe nacizmu, o holokauste a o druhej svetovej vojne ako takej. Kniha vychádza z orálnych výskumov uskutočňovaných v obyčajných nemeckých rodinách, predovšetkým z prostredia bývalého západného Nemecka.

Snahou jej autorov bolo vysledovať medzigeneračný diskurz o nacizme, teda v generáciách priamych aktérov, ich detí a vnukov. Na základe rozhovorov vo viac ako päťdesiatich rodinách sa autori pokúsili skonštruovať obraz kolektívnej pamäte o Tretej ríši, obraz, ktorý je predávaný z generácie na generáciu, a ktorý reprezentuje obecne zdieľanú „pravdu”.

Prípad predraženej stránky Slovenskej národnej galérie (SNG) nie je síce najnovší, no možno ho použiť ako ukážkový príklad mrhania štátnych peňazí, teda peňazí všetkých daňových poplatníkov. SNG totiž zaplatila približne 25 000 € (v slovenskej mene 750 000 korún) za niečo, čo vyráža dych, nie však v kladnom slova zmysle.

Dňa 18. decembra 2011 zomrel posledný prezident Československej socialistickej republiky, prvý český prezident, Václav Havel (*1936 - † 2011), znalými veci nazývaný pre svoj ťah porovnateľný s Radičovou – tiež – Václav Láhev. Česká vláda následne rozhodla o extrémne dlhom, až trojdňovom (21. - 23. 12. 2011), štátnom smútku vyhlásenom za túto pitoresknú postavičku našich spoločných dejín s Čechmi. A keďže naši politickí bábkoherci sa nemohli nechať zahanbiť v ronení krokodílích sĺz v porovnaní so západnými a českými médiami, slávime dnes (23. 12. 2011), len pár hodím pred štedrou večerou, oficiálne Havlovu smrť aj na Slovensku. Ak sa nevyznáte v dejinách, chcem Vás ubezpečiť, že môžete zostať pokojní. Nejestvuje totiž žiaden dôvod, prečo by ste si mali nechať pokaziť chuť ku slávnostnej kapustnici zafajčeným a už beztak studeným alkoholikom na Vašich televíznych obrazovkách.

13. decembra 2011 zhruba o 11.-tej hodine dorazil ruský vianočný humanitárny konvoj na administratívnu líniu medzi provinciou Kosovo a centrálnym Srbskom v Jarinje. Iba dva kamióny z celkového počtu dvadsiatich troch kamiónov nesúcich desiatky ton humanitárnej pomoci od Ruska kosovským Srbom líniou prešli bez potiaží. Zvyšok zastavili milície liberálnej demokracie EULEX upevňujúce autoritu teroristickej albánskej entity v regióne a samotní kosovsko-albánski colní banditi.

Na vysoko vzdelanom západe filozofia, prírodné vedy, sociologické systémy a programy vedú priamo k anarchii ducha. Protivy a kontrasty v živote národov i ľudí zaostrili sa, a ak nehľadíme prioptimisticky, zbadáme, že rozrušenie, negácia, špatnosť, lož, nízkosť, tma a smrť víťazí. Nehovoriac o kresťanstve, i stará filozofia od Herakleita a Empedokla hľadela nájsť rovnováhu medzi veľkými kontrastami človečenstva i prírody. Borba lásky a nenávisti, dobrého i zlého, priťahovania a odstrkovania spája sa v istú harmóniu. Tá je narušená v naše časy.

Väčšina Slovenov, ktorí sa hlásia ku kresťanskej viere a ctia si tradície našich predkov, bola poriadne šokovaná, keď zbadala doslovne protislovenské reklamné plagáty Slotovej „národnej strany“. Postava svätého Mikuláša – starokresťanského svätca z Malej Ázie, biskupa, ktorého si ctí kresťanský Západ i kresťanský Východ, bola nahradená nechutným výplodom z produkcie americkej firmy Coca-Cola, ktorá nás, vlastenecky a kresťansky založených Slovenov irituje už od začiatku kultúrnej invázie USA do našej krajiny po roku 1989.

8. novembra otvorili nový plynovod Severný prúd (Nord Stream) v Lubmine na pobaltskom pobreží Nemecka ruský prezident Medvedev, šéfovia vlád Nemecka, Francúzska a Holandska, riaditeľ Gazpromu a komisár Európskej únie pre energetiku. Naše média sa tejto udalosti nejako viac nevenovali. A na škodu veci sa jej nevenovali ani naši rojčiaci panslávi „přichylujúci tam se k tomu dubisku“.

Po celom Slovensku sa v týchto dňoch objavili veľké reklamné plagáty Slotovej „národnej strany“, na ktorých sú zobrazené obrysy Slovenska v pozadí a pred nimi stoja americký Santa Claus a čert.

V noci z 11. na 12. novembra skupina mladých opilcov zhanobila pamätnú tabuľu prezidenta Tisa visiacu na múroch jeho rodného domu v Bytči!

Miestni vagabundi obliali tabuľu neznámou tekutinou lepkavej viskozity. Tá stiekla z tabule na fasádu, ktorú len nedávno dalo rekonštruovať o. z. Nové slobodné Slovensko. Mramorová tabuľa zostala po šetrnom očistení nedotknutá, jediná trvalá škoda vznikla na maľovke stien Rodného domu prezidenta Tisa.

Dnešná postmoderná doba prináša zmätky do hodnotového rebríčka nielen jednotlivých ľudí, ale aj cele spoločnosti. Rúca nielen naše sociálne istoty, ale útočí aj na naše tradície, ktoré udržiavali našich predkov pri živote dlhé storočia počas tvrdého maďarizačného útlaku a dehonestácie všetkého slovenského a národného. Dnes naši nepriatelia naďalej útočia proti našim hodnotám, ale ich útoky sú rafinovanejšie a sofistikovanejšie. Cítime to aj v blížiacej sa adventnej a vianočnej dobe, ktorá musí odolávať silnému tlaku komercionalizácie a amerikanizácie týchto krásnych sviatkov našej civilizácie.

Tých pár smrteľníkov, ktorých ešte baví sledovať pád slovenskej a európskej liberálnej demokracie na držku, sa pýta – existujú či neexistujú tieto papiere? Je vôbec toto možné či je to štandard politických kortešačiek liberálnej demokracie? Môže toto byť vôbec pravda alebo až po 20 rokoch vidíme, že takáto je pravda? Kto spravil z našich policajtov a z našich vojakov prostitútky a špinavých eštébákov? Páni policajti, páni vojaci, od hlavy smrdí ryba – nenechajte zosmradnúť aj svoje telá a nepodieľajte sa na špinavej mocenskej hre liberálnych a skorumpovaných... Aj Vaše deti tu raz budú žiť!

Richard Mierny vo svojom článku Nezachádzajú lekári už priďaleko? správne poukázal v súvislosti s apelom lekárov na rast svojho platu na opomínanú skutočnosť, že odmena v rôznych profesiách by mala byť často aj iného charakteru ako finančného.

Na druhej strane, Mierny zrejme nechcel zbytočne filozofovať, ale práve to bolo v tomto prípade na škodu.

Požiadavky lekárov sú jednou z hlavných tém správ už niekoľko mesiacov. Tvrdý zápas zvádzaný s exekutívou už vyzeral, že skončí pre lekárov úspešne, keď zrazu lekárski odborári povedali, že navýšenie platu o 300 € im je málo.

Na Slovensku, kde väčšine ľuďom sa nešplhá čistá mzda nad 500 €, ohrdnutie nad zvýšením platu o 300 € už hraničí s aroganciou a profesným šovinizmom.

Tragédia! Na portáli Humanisti.sk sa objavil názor, v ktorom jeho autor kategoricky „odmieta humanistov, ktorí znevažujú SNP“. Ján Parada už nemohol ďalej mlčať potom, ako humanisti z Národného Inštitútu Francoisa Marie Voltaira prevzali na svoje stránky 3. 9. 2011 článok z Beo.sk, ktorý „dehonestuje význam SNP“ – a tak cítil potrebu dištancovať sa od „fašizoidného článku, ktorý uverejnili“. Šlo o článok Romana Nováka: ‚Krista a Povstanie nechceme zaprieť!‘ blúznil euroboľševik Fico.

Mýtus revolúcie nám v tomto období pripomenuli mnohé médiá, ale aj viaceré politické strany, ktoré začali svoje predvolebné kampane. Môžeme sa mimo iného dozvedieť, že 17. novembra 1989 bola vybojovaná (!) demokracia a sloboda, zvíťazili ľudskosť a dobro, a to všetko bez toho, aby sa na uliciach vraždilo. Inými slovami, ľudia, ktorí vládli pomocou teroru, sa dobrovoľne vzdali svojho postavenia a národ sa na námestiach radoval, ako si štrnganím kľúčov vybojoval (!) slobodu. Zdá sa vám to nepravdepodobné? Zdá sa vám dobre.

Slovenskou vedeckou obcou zarezonovala smrť vynikajúceho historika, ktorého súborné diela o dvadsiatom storočí by mali byť povinnou literatúrou každého národne cítiaceho občana Slovenskej republiky. Zomrel človek, ktorý toho spravil pre slovenskú historiografiu veľmi veľa.

Priniesol mnoho nových, ale aj starých pohľadov do našej histórie, odkrýval jej zatemnené obdobia a jeho práca by mala byť inšpiráciou pre každého mladého historika. Sám bol držiteľom mnohých ocenení:

Kocúr Mikeš, Smelý Zajko, šmolkovia, čmeliaci a odteraz už aj Michal David. Ich zločin? Propagácia rasizmu, nacizmu, antisemitizmu a xenofóbie. Áno, čítate dobre. Už aj Michal Dávid patrí k tým, ktorí propagujú tieto bohapusté myšlienky. Aspoň novinári tak píšu.

Opäť bude reč o udalostiach vo Varšave z 11. novembra 2011. Situácia sa už totiž upokojila a na internete sa objavili prvé reportáže nacionalistov, ale aj anarchistov, a spolu s informáciami od ďalších ľudí sa pokúsim zostaviť obraz o poľskom pochode nezávislosti.

Andrej Hrnčiar - najtransparentnejší primátor sveta, Mliečnej dráhy a vesmíru sa rozhodol ukázať v novom kabáte. Kolekcia marec 2012 mu ale veľmi nesvedčí. Tentoraz vyrazil dych aj svojim najväčším fanúšikom! Politická scéna je preňho vlastne veľké javisko. A on v každom dejstve má inú farbu. Raz kamarát s Ficom, potom s Miklošom, no a tentoraz vsadil na maďarského Turula v Most-Híde.

V Poľsku bolo 11. novembra, ako to predpovedali českí anarchisti, naozaj horúco. Tisíce poľských národovcov, ale aj ich kamarátov z iných krajín, prišlo do Varšavy na pochod osláv poľskej nezávislosti. Okrem nich sa toho dňa do Varšavy dostavili aj poľskí a nemeckí anarchisti. Tí však návštevu určite ľutujú.

To je celkom dôležitá otázka, ktorá mi posledných pár dní nedáva spávať. Súčasné generácie sú totižto natoľko konzumné, že pre tie ďalšie netvoria takmer nič hodnotné. Okrem zdevastovanej prírody, silného nihilizmu a dlžoby sa budúce generácie od tých našich asi nedočkajú. Alebo sa mýlim?

Takýto názov nesie krátky článok zverejnený v 253. čísle Pravdy z 2. novembra 2011, v ktorom sa k problematike „kontroverzných“ tabúľ a sôch vyjadrili Miroslav Kusý, Martin Bútora i Peter Salner.

Bútora by chcel zákon, ktorý by zabránil odhaľovaniu nežiadúcich sôch, Kusý upozorňuje, že aj v súčasnosti existujú normy, ktoré by sa na nežiadúce sochy a tabule dali použiť, no údajne k tomu neexistuje iba „dobrá vôľa“ a Salnerovi prekáža, že vôbec „existujú ľudia, ktorí sa na obdobie Slovenského štátu dívajú pozitívne.“

Čo človek nevidel, internet za trinásť judášskych strieborných znesie – dokonca aj takého polyhistora – historika, publicistu, spisovateľa, priateľa zeme, Zeme aj hliny, mieru, utečencov, zjednocovateľa ľudstva a tejto krajiny – Edka Chmelára. Správne nastavenie niečích marketingových nástrojov spravilo totiž zo dňa na deň z nesympatického Eduarda Chmelára s arabsko-semitským výzorom a z priemerného exhibicionistu hlinovského typu hviezdu internetu na Facebooku a blogosfére. Autor sci-fi Rozpravy o zjednotení ľudstva (2001), docent slovenských dejín hanobiaci busty slovenských osobností toaletným papierom dnes v uliciach paroduje plagiátorstvom obézneho Michaela Moora a alterglobalistické hnutie kryptokomunistov „My sme 99%“.

Redakcie alternatívnych pronárodných informačných portálov dostali hromadnú správu v angličtine z pochybného e-mailu, ktorý obsahoval výzvu na podporu poľských nacionálnych síl. „Pochod poľskej nezávislosti“ či skôr „nepoddajnosti“ plánovaný na 11. 11. 2011 sa majú podľa správy pokúsiť narušiť nemeckí internacionalisti z organizácie Antifa. Tí začali iredentistickú protiakciu plánovať z Berlína podľa svojej stránky už od 26. 10. 2011. Podľa zmieňovanej hromadnej správy, poľskí nacionalisti odmietajú intervenciu Nemcov do výsostne poľských záležitostí ako je oslava dňa poľskej nezávislosti.

Podľa Archivu bezpečnostných složek bývalý eštébák Ivo Samson poctil svojou „akademickou“, „nestrannou“ a „objektívnou“ prítomnosťou Inštitút politológie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity ako asistent v odbore bezpečnostná politika. Jeho meno je uvedené na oficiálnych internetových stránkach Inštitútu. Prešovská univerzita tak zotrváva v začarovanom kruhu svojich večných káuz.

Plátennický vozík hrkotá po skalnatej ceste; smutná krajinka ozýva sa jeho hrkotom – a ja s drahým rodákom z vysokej Oravy veziem sa na ňom. Akože ste sa dostali k plátenníkom? Kto sú? Čo sú? Spytujete sa, zlatý brat môj, ale majte trochu pozhovenia. Vrátime sa naspäť k Dunkovici a ešte raz do nevoľky zajajkáme nad Rusínmi a rozhorčíme sa nad židmi. Áno, áno – sotva som pol dňa vzdialený od Mukačeva, a už som aj počul, aj videl strašné veci, ktoré židia s biednymi Rusínmi vystrájajú.

Nasledujúcej príhody bol som očitým svedkom. Do záhrady otvorenej vnišla židovi sviňa z blízkej dubiny, v ktorej sa pásla.

Vajanského (1847-1916) „Zbožňovanie hnusu“ kritizuje zovšeobecnene povedané modernistické „verejné formy a obsahy prejavu“, v jeho dobách výlučne literárneho, respektíve písomného. Dnes však túto Vajanského kritiku superlativizmu, teda chválenkárstva, zveličovania a propagácie hnusu v zástupe dekadencie môžeme oprávnene vztiahnuť aj na film, rozhlasovú reláciu, televízne spravodajstvo, modernú hudbu či internetový blog – o printovom žurnalizme ani nehovoriac... Všeobecne môžeme hovoriť o Vajanského odsudzovaní zveličovania a nafukovania kladov nepravdy, hnusu a lži – s ktorými sa aj dnes stretávame na denno-dennom poriadku v hlavnoprúdových médiách, literárnych či filmových dielach alebo u hlavnoprúdových politikov.

Časová ťažká choroba, áno, epidémia v mravnom svete dnešného človeka zjavila sa asi najprv v literatúre, no hneď potom v umení. My sme už neraz písali o diabolskom kulte špatného, nízkeho, o výrastkoch, vredoch a ranách všakového dekadenstva¹. Sú národy, ktoré žijú z púheho opičiactva, a tak niekde v centrálnej svetovej metropole z výparov absintu² kundoliaca sa spotvorenosť býva radostne schvátená a napodobnená, čo potom žiaľni nedoukovia a šarlatáni menujú snažením, pokrokovitosťou, kráčaním v jednom rade s najvycibrenejšou kultúrou...

11. októbra vyniesol ukrajinský súd rozsudok nad expremiérkou Ukrajiny – Júliou Timošenkovou – poslal ju do väzenia na 7 rokov a dostala 3-ročný zákaz výkonu verejných funkcií. Vláda USA aj EÚ už počas uväznenia sa prihovárala za okamžité prepustenie. EÚ, ktorá rokovala s Ukrajinou o posilnení bilaterálnych vzťahov, sa vyhráža ochladením týchto vzťahov s Ukrajinou.